Prajem Vám pekný deň.
Zváraniu sa venujem iba ako domáci kutil ale dosť ma táto problematika zaujíma. Na začiatku mojej "zváracej" kariéry som vlastnil otcovo lacné zváracie trafo. Ako každý správny domáci majster som sa aj ja pustil do jeho usmerňovania. Dôvody pre toto rozhodnutie boli asi také aby sa s trafom dali zvárať aj iné materiály ako oceľ, napríklad hliník alebo liatina. Po pracnom zháňaní usmerňovacích diód som sa pustil do konštruovania usmerňovača. Nastal však prvý problém a to voľba tlmivky. Názory ľudí ktorých som sa na túto problematiku pýtal sa rôznili. Jední mi radili veľkú tlmivku iní zasa hovorili, že tlmivka mi postačí aj malá s pomocným usmerňovačom. Kôli materiálnym a finančným nárokom zvíťazilo riešenie s pomocným usmerňovačom a malou tlmivkou. Skonštruovať sa mi to podarilo pomerne rýchlo a hneď som sa pustil do odskúšania nového usmerňovača.
Moja počiatočná eufória však bola nahradená sklamaním. Zváranie s novousmerneným trafom sa nezlepšilo, ba naopak bolo to ešte horšie. Skúšal som to s bazickými elektródami EB 121. Oblúk bol nestabilný, ťažko sa zapaľoval a elektróda sa na zváraný materiál lepila. Ihneď ma napadla myšlienka, že problém môže byť v malej tlmivke. Lenže kde veľkú tlmivku zohnať? To bolo to čo ma trápilo najviac. Čírou náhodou som v jednom obchode s eletronickými súčiastkami objavil v starých zásobách veľkú tlmivku TL200. Hneď ma to potešilo a prekvapila ma aj cena 500SK. Samozrejme som ju kúpil a ponáhľal som sa ju vyskúšať. Upraviť zapojenie usmerňovača a prehodiť tlmivku trvalo asi dve hodiny. Nadišlo ďalšie skúšanie upraveného usmerňovača, znova však s veľkým sklamaním. Zváranie sa prakticky nezmenilo. A to už som bol v beznádejnej situácii.
Jedného pekného dňa som pri surfovaní na internete čírou náhodou natrafil na stránky SVARINFO. Tento Váš informačný portál ma natoľko zaujal, že som ho v tom momente vydržal študovať asi štyri hodiny. Pomaličky sa však začali vyjasňovať a riešiť aj moje problémy so zváraním. Začal som čítať článok Přídavný usmerňovač k trafosvářečce I. Môj problém sa vyriešil jednou vetou: Ovšem je tu ještě jeden zákeřný problém. Jmenuje se: Napětí naprázdno. Napätie naprázno na mojom trafe bolo 46V. Takže pre mňa platila aj táto vaša veta: Malé napětí naprázdno se projeví špatným zapalováním elektrody a nestabilním obloukem s tendencí ke zhasínání. Prostě to bude prskat... Řešit se to dá jedině zvýšením napětí naprázdno tak, že se přidají závity na sekundárním vinutí transformátoru. Zároveň ale poklesne maximální svářecí proud. Je to pracné a drahé. To si raději kupte pořádnou svářečku.
A preto som začal pátrať po inej lepšej zváračke. Nechcel som kupovať zváračku novú. Rozhodol som sa radšej pre staršie osvedčené modely. Pri jej vyberaní mi opäť pomohli vaše články s obrázkami o starých strojoch. Vzhľadom na všetky parametre som sa rozhodol pre WTU 200. Podarilo sa mi ju zohnať vo veľmi zachovalom stave s káblami a maskou:
U prodávajúceho sme ju poriadne preskúšali. Šla bez problémov. Problém však nastal keď som ju priviezol domov. Nedala sa zapnúť, pretože vyhadzovala istič.
Spočiatku som si myslel, že je to ističom pretože bol iba na 16A. Keď mi to však robila aj pri 25A ističi, bol som znova v beznádejnej situácií. Problém však vyriešili ako vždy vaše skvelé články a to konkrétne článok: SOFTSTART - jednodušeji to nejde?. Skonštruoval som toto zapojenie a namontoval ho do zváračky. Úspešnosť je 100%. Zváračka sa dá bez problémov zapnúť aj na ističi 16A. Moje všetky problémy so zváraním sú doživotne vyriešené vďaka SVARINFU. Chcem vám za to veľmi pekne poďakovať. Zároveň vám prikladám nejaké fotky skonštruovaného Softstartu:
Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za cenné rady a informácie, ktoré uvádzate vo svojich článkoch. Prajem vám nech sa vám stále darí a nech ste stále takí dobrí ako doteraz.
S pozdravom Vladimír Nemergut, Slovensko.
Poznámky ke konstrukci:
popsaný SOFTSTART vychází z obvodu popsaného v článku SOFTSTART - jednodušeji to nejde? kde je i schéma zapojení. WTU 200 je dvoufázový stroj a postačí tedy jediný odpor zapojený v přívodu jednoho z fázových vodičů. Autor složil odpor ze tří výkonových rezistorů 33Ω/10W zapojených paralelně. Výsledný odpor je tedy 11Ω/30W a to je hodnota ideální.
Pro překlenutí startovacího odporu autor správně použil klasický třífázový stykač, jehož jednotlivé spínací kontakty spojil paralelně (a zvýšil tím spolehlivost softstartu). Mohlo by se zdát výhodnější použít levnější stykač jednofázový, ale pozor! Jednofázový stykač zpravidla obsahuje relé, které má krátký čas přítahu kontaktu. Takové relé je zkrátka rychlé, což je při klasickém spínacím použití vlastnost výhodná. Jenže v našem zapojení primitivního softstartu je tato rychlost na škodu a efekt měkkého rozběhu transformátoru se nemusí dostavit. Zkrátka potřebujeme klasický stykač, který má delší dobu přítahu (danou mechanickou konstrukcí). Právě tato "pomalost" stykače se významně podílí na potřebném zpoždění nutném pro měkký rozběh svářečky.
Cívka stykače je napájena napětím 230V/50Hz z odbočky na primárním vinutí transformátoru. Toto napětí je u WTU 200 k dispozici na svorkovnici, jak můžete vidět na detailních fotografiích výše.