Svařování metodou
TIG již dávno opustilo prostředí velkých, či specializovaných firem a stále více se objevuje i v drobných zámečnických svařovnách a dílnách amatérů. Ovšem, zejména pro amatéry, je velkým oříškem získání ochranné atmosféry pro TIG -
Argonu. Pokud pomineme standardní postup spočívající v drahém pronájmu tlakové lahve, či nákupy miniaturních jednorázových kartuší, zbývá jen
přepouštění. Ale do čeho? Zajímavý tip nám zaslal pan Kollár. Na láhev pro Argon si
přestavěl populární
hasící přístroj CO2. Je to snadné, posuďte sami...
Argón v hasičáku
Invertor Kuhtreiber 1900 HF si o TIG priam žiada. Pre domáceho kutila je najväčší problém s Argónom. Najlacnejšia varianta je použiť CO2 hasičák. Ale ani SvarForum nedal jednoznačnú odpoveď. Niektorí to skúsili, vyjadrenia iných že nikdy viac. Kedže sa mi podarilo nájsť firmu, ktorá vie prepustiť plyn (aj keď tá cena zatiaľ nie je žiadna sláva), rozhodol som sa to skúsiť. Veď platiť za prenájom fľaše, keď TIG použijem iba príležitostne, sa mi nechcelo, a navyše 20 l fľaša by mi stála možno aj pár rokov.
Takže hasičák CO2 6 kg som zohnal vo firme, ktorá robí revízie hasiacich prístrojov. Poskytli mi taký, ktorý už bol vyradený, ale má platnú tlakovú skúšku do 2012. Je to staršia varianta s tlakom do 19 MPa, ale pri prepúšťaní aj z 50 l fľaše napustenej na 20 MPa sa dostanete na maximálny tlak 16 MPa, takže žiadny problém. Nechceli za to vôbec nič, ale nedalo mi, tak aspoň na pivo 5 EUR 
Pri vypúšťaní obsahu som si všimol, že okolo ventilu uniká hasiaca zmes. Rozhodnutím teda bolo výmena ventilu za argónový a zároveň fľašu zvnútra poriadne vyčistím. A samozrejme zbavím sa aj tej stúpacej trubky vo fľaši. Tá sa pri Argóne nemusí vyberať, ale zbytočne tam nechávať kus zbytočného kovu.
Skúšal som ventil vytočiť v domácich podmienkach hasákom, ale ani som neprdol. Preto som si pôvodný ventil nechal vytočiť v inej firme, ktorá robí opravy aj revízie hasiacich prístrojov. Bol som pri tom a hneď som vedel prečo to mne nešlo. Fľašu upol do hydraulického upínača, ktorý fľašu pevne obopol, zobral kľúč s asi 2 m násadou a celou silou sa do toho oprel. Prisahal by som, že ten ventil rupne, ale on ho v pohode vytočil. Keď fľašu vybral z upínača, obrátil ju hore dnom a bez ohľadov ňou párkrát tresol hrdlom o betónovú podlahu. Fakt sa z toho vysypalo nejaké množstvo „bordelu“, možno hrdza, ťažko povedať. Tak som tú firmu využil aj pri nasadení originál argonového ventilu, mám istotu že to bude dotiahnuté poriadne, a že ak by niečo netesnilo tak to opravia. A ešte mi urobia aj tlakovú skúšku, keď mi vyprší. Mimochodom, tá tlaková skúška sa robí pri vytočenom ventile. Celý tento proces ma presvedčil o mojej príliš prehnanej opatrnosti pri narábaní s fľašou. Ten servisák zjavne vie čo to môže vydržať a aké tlaky to drží. Vytočenie a nasadenie ventilu - 7 EUR. Objednanie nového originál argónového ventilu – 14 EUR.
Láhvový ventil Argon
Tak teda čistenie. Vyrobil som si z kefy na komín (existujú rôzne veľkosti, vybral som si taký, ktorý s miernym násilím prejde cez otvor fľaše) čistič, šup ho do fľaše, a hore, dole, hore, dole.... Aby som nešúchal závit na fľaši, z tenkej rúrky som si urobil ochranný kryt (na fotke tej tyrkysovej farby).
Čistící kartáč z komínové štětky
Čištění lahve hasícího přístroje.
Po dostatočne dlhom vyšúchaní opäť nejaká špina (tá na igelitovej taške). Následovalo naplnenie horúcou vodou, JAR na riad kvôli odmasteniu, a opäť aj s vodou vnútri šúchanie hore, dole... Bordel som z fľaše vylial do vedra poriadny:
Tohle se vyplavilo z lahve...
Potom už iba vyplachovanie horúcou vodou až kým mi z fľaše nešla čistá voda. Už sa nečudujem, keď niekto použil hasiaci prístroj bez čistenia. Ak použil iba redukciu z CO2 na Argón na povodnom ventile a naplnil to Argónom, potom ťažko hovoriť o čistote ochrannej atmosféry.
Aby som fľašu zvnútra nenechal mokrú napospas oxidácii, na trubku nasadená opaľovacia pištoľ urýchli vysušenie. Samozrejme taká hrubá, aby ostala nejaká škára na prúdenie vzduchu von.
Vysoušení lahve horkovzdušnou pistolí s nástavcem.
Sušil som cca 20 min, až bola aj samotná fľaša poriadne horúca. Som si istý, že fľaša musela byť vnútri suchá ako na Sahare
Oškrabanie starých nálepiek, pri tom zohriatí pištoľou idú dole veľmi ľahko. A maľovanie, striekanie. Povedal som si že keď to robím tak „poctivo“, nech už to nejako vyzerá. Tak som kúpil farby. Okrem hnedej (nezohnal som originál) som zohnal presné čísla farieb podľa normy (viz. barevné značení lahví na technické plyny v tomto článku). Cena cca 15 EUR.
Předpisově nalakovaná láhev na Argon z hasičáku.
Natočenie ventilu, naplnenie plynom. Nasadil som aj povodnú rúčku z hasičáka, je to veľmi praktické pri prenášaní. Celý nedočkavý som nasadil redukčný ventil, zapojil celú zostavu a poďme to skúsiť. NÁDHERA! To je niečo úplne iné ako som doteraz vo zváraní s MMA zažil. Žiadne problémy s kvalitou ochrannej atmosféry. A to plnú čistotu Argónu dosiahnem možno až po nejakom 3. naplnení.
Celkové náklady na fľašu cca 41 EUR, bez tých farieb iba cca 26 EUR. Objem fľaše 8,4 l po naplnení na cca 15 Mpa a nastavenom prietoku 8 l/min dáva domácemu kutilovi priestor na cca 160 min TIGovania. Skladné, prenosné, lacné.
Text: Pavol Kollár
Poznámka: o tom, jak do lahve správně přepustit Argon, si můžete přečíst v článku
Přepouštění technických plynů na svařování.
Udělejte si láhev na Argon z hasícího přístroje.
